reklama

Káva na Luníku IX.

Návšteva obávanej známej lokality s kávou u starostu, cigaretkou, úsmevom a fotoaparátom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Vyrastal som v Košiciach a hoci už dlhé roky žijem mimo metropoly východu takmer stále keď spomeniem Košice, ľudia počujú Luník IX. Tak upresním na základe pracovných skúseností...

Mýtus, či realita?

Luník IX. skutočne existuje a skutočne tam žijú ľudia. Pre upresnenie je to mestská časť Košíc, ktorú vidíte napríklad aj z hlavnej cesty smerom na Rožňavu. Nie je to žiadne veľké sídlisko, aspoň nie rozlohovo. Oficiálne tam žije približne 5800 ľudí na troch uliciach - Hrebendova, Krčméryho a Podjavorinskej. Pre vstup a výstup sa používa jediná cesta (inú som nevidel), takže ak si predstavíte hororovú scénu alebo trpíte strachom z uzatvorených priestorov neodporúčam predstavu, že Vám ju ktosi zablokuje....  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá myšlienka, ktorá mi prebehla mysľou bola "len nech mi ktosi neskočí pod kolesá". Deti totiž nájdete všade a ako všade na svete aj tam sú hravé. Je to pohoda, len je fajn veci brať s nadhľadom.

Vstup na úrad

Budova úradu, ktorý je na poschodí plný mreží síce nevyzerá prívetivo, ale milo prekvapila z vnútra. Hneď pri vstupe Vás privíta sympatický chlapík so štítkom "Informátor". Niečo ako bodyguard ľudí, ktorý pracujú za ďalšími dverami. Samozrejme svoju úlohu si plní poctivo a so štipkou humoru Vám rád poskytne požadované informáce. V skutočnosti na mňa úrad vplýval ako bludisko plné dverí, mreží, okien a múrov. Cítil som ako prváčik, ktorý blúdi na základnej škole. Našťastie som mal doprovod. Milého pána informátora.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kancelária starostu

WOW. Povedal som si pri vstupe do kancelárie starostu. Predchádza tomu miestnosť s dvoma "bielymi" pracovníčkami. Teda aspoň dve si pamätám, v skutočnosti je to kancelária možno len jednej z nich. Úprimne práve tam som mal asi jediný nepríjemný pocit. Pani, ktorá tam sedela bola jednoducho povedané bez úsmevu. Nezazlievam jej to. Problematika mestskej časti je známa a určite má toho mnoho, ale predsa.. Úsmev dvere otvára a tak som bol usadený do kancelárie starostu. Ani som si nesadol a už pri mne bola jedna z dvoch dám s otázkou, čím ma môže ponúknuť. Mám taký blbý zvyk, že ak núkajú ber. "Kávičku poprosím" zaželal som si a ona spokojná odkráčala vedľa. Sedel som sám v kancelárií starostu, ktorý pár minút na stretnutie meškal a nestačil som sa čudovať čo vidím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozložil som si notebook nech jeho, ani seba neoberám zbytočne o čas a mám veci pre prácu pripravené. Obzeral som ako malé dieťa a spomínal na desiatky obecný úradov, ktoré som navštívil a tak vkusne zariadenú kanceláriu málokde videl. Všade bolo čisto, žiaden zápach akoby poniektorí očakávali, kvety boli v každom možnom aj nemožnom kúte a poháre zo súťaží len dotvárali dobrý pocit z priestoru. Sedacia súprava takmer vo mne vyvolala túžbu mať takú doma.

Príchod starostu

Starosta Luníka IX. Ladislav Šaňa vošiel do miestnosti a ja som za ním videl len spŕšku ľudí, ktorý prichádzajú s ním so svojimi problémami. Uponáhľaný, ale veľmi príjemný človek už na prvý pohľad. Predstavili sme sa, ospravedlnil sa za meškanie, objednal si kávičku a s úsmevom na perách si sadol do svojho kresla. Nespomínam si na chuť kávy, ale viem zaručene, že ak by mi nechutila nezabudol by som na to. Prebrali sme svoje pracovné záležitosti a ponúkol mi, že ma krátko bude sprevádzať po sídlisku a ukáže mi aspoň jeden z projektov. Upresním ešte, že moja úloha bola predstaviť problematiku sídliska verejnosti. O tom však tento článok nie je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S dámami som sa rozlúčil a vybral sa zatiaľ bez doprovodu von. Akonáhle sa dostanete pod úrad už Vás vítajú obyvatelia svojimi otázkami kto ste, čo robíte, za kým ste prišli. Stál som pod schodami a hľadel do predajne potravín pod úradom s údivom ako to predavačka zvláda. Kopec ľudí sa prekrikovalo akoby sa ani nepočuli pri normálnom rozhovore. Ešte krátka kontrola auta, pár záberov okolia budovy a ide sa makať ďalej. Starosta zišiel po schodoch a zamierili sme si to k rozostavanej prízmenej budove.

Tá budova bola, ak si dobre spomínam rozostavaná práčovňa a myslím, že tam mali byť aj sprchy. Krk však na to nedám, predsa len je to nejaký čas. Starosta mi ju ochotne ukázal aj z vnútra a s ďalším termínom stretnutia sme sa rozlúčili. Ups, asi som moc biely na prechádzku ulicami povedal som si. No rýchla snáď neuškodí. Úprimne sa priznám, že nemal som strach o seba, ako skôr o auto, ktoré stálo pred úradom a nepatrilo mne. S fotoaparátom a notebookom tiež nie je moc rozumné sa prechádzať v lokalite, kde agresivita sa objaví aj pre nič. Už mnoho krát predtým som sa túlal osadami a v hlave mi rezonovalo jediné.. "je to komunita, je to komunita". Po mojich pozítivných skúsenostiach som sa snažil sám sebe nakecať, že prechádzka neuškodí. Ešte jeden záber na neďaleký úrad a poďme na to. 

Komunita, ako som to nazval ma presviedčala, že ak si získam jedného, získam si všetkých. Naivné, viem. Ale útechu človek potrebuje. Získať si ľudí na úrade bolo omnoho jednoduchšie ako získať si človeka na takomto mieste. Dúfal som, že nik na mňa nebude pokrikovať z okna, ani po mne hádzať radiátory. Najlepšie by bolo, ak sa ku mne nik neprihovorí. Foťák pred ksichtík a rýchle kolečko sídliskom.

Samotné sídlisko vyvoláva príliš zmiešané pocity. Strieda sa tam nové so starým, vidíte okná, ktoré sú zasklenné a hneď vedľa z nich trčia rúry z dymiacich sa pecí. Ľudia? Ako keď prídete niekam, kde je minimálna zamestnanosť. Každý je proste doma a rieši to svoje. Na obed by som sa do bytu pozvať síce nenechal, ale povedzme si... takmer 6000 ľudí na troch uliciach, takmer nulová zamestnanosť.. čo by ste čakali. Nechcem obhajovať, ale chýbajúce radiátory, zárubne ma neprekvapujú. Neskutočný bordel však áno. Smetné koše prázdne a za barákom smetisko.

Na Luníku IX. som bol spolu myslím 4x a ak mám svoje pocity a odporúčania zhrnúť...

  • tak ako všade, aj na Luníku IX. sú príjemní, aj menej príjemní ľudia

  • rovnako ako vy, či ja nestoja o to, aby im niekto zízal do súkromia

  • byty, ak sú voľné tam nehľadajte. Obsadzujú sa neplatičmi.

  • myslím, že sa neoplatí investovať do nehnuteľností, lebo všetko je hnuteľné

  • sú tam však aj relatívne nové byty, ktoré príliš svietia a predsa sú neporušené na prvý pohľad

  • nájdete tam dobre zásobované potraviny, krčmu, peknú základnú školu a MŠ

  • čo je na zemi patrí tomu kto to dvihne

  • pre vytvorenie priateľských vzťahov majte po ruke krabičku marsiek

  • pre nocľah, či kvalitnú reštauráciu zájdite na iné miesto

  • ak sa príliš skamáratite s obyvateľmi, myslíte na to, že nepodanie ruky pri zoznámení je urážka. Preto zvážte formu komunikácie a samotné predstavenie z hľadiska zachovania hygieny.

  • každý človek potrebuje uznanie a každý človek si uznanie zaslúži!! Je len na nás ako, koho a kedy uznaním obdarovať aj v prípade, ak to nečaká.

Tieto stručne opísané pocity sú takmer spred troch rokov a úprimne si želám Luník IX. navštíviť ešte mnoho krát. Spoznávať nepoznané je predsa výzva. A verte, že ak stratíte predsudky spoznávať je čo. Svedčia o tom aj starostove modré oči...

Peter Fiala

Peter Fiala

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ak sa mi raz podarí spoznať sa nechám si to pre seba. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu